Obdobie príprav na štátnice sú v plnom prúde. Tisícky vysokoškolákov sedí doma vo vyťahaných teplákoch a dúfajú, že sa stane niečo zázračné. Nie, nie je to až také jednoduché.
Kto by nechcel mať krásny príťažlivý pohľad? Zrejme každá žena. Oči sú jednoznačne zrkadlom duše, ale mihlanice sú ich zlatým rámom. Prečítajte si, ako dosiahnete krásny pohľad.
Posledný post o tomto meste, ktoré dýcha históriou, módou, eleganciou, bagetami, sladkosťami, croassantami, parfémom, metrom, galériou, jarným vánkom, slnkom a na moje prekvapenie, sviežim čistým vzduchom. Tentoraz o meste vo fotografiách. (more…)
V druhej časti o Parížskom výlete predstavím vám šatník tohto mesta. Hovorí sa, že Parížanky sú vždy elegantne a nadčasovo oblečené, čo je samozrejme pravda. Ale ženy ma ničím neohúrili. Muži práve naopak. (more…)
Bola som na výlete v Paríži. Nebudem vám rozpisovať kde sme boli a čo sme videli – povinné turistické trasy a dojmy môžete si prečítať aj inde. V prvej časti o Paríži prinášam vám ódu na sladkú špecialitu – macaron.
S meškaním prinášam vám pár záberov z Dobrého trhu na Panenskej ulici. Tetno projekt má pod palcom združenie Punkt, spolupracuje s mestskou časťou Bratislava Staré mesto. Svoje produkty vystavujú miestné obchody ale nie len tie. Predstavili sa remeselníci, predajcovia starožitností, mohli ste ochutnať sushi ale aj tradičné slané koláče so smotanou a slaninou, ponúkali aj zdravé biopotraviny, čapovali pivo, predávali knihy, burzu mali aj najmenší, mali ste možnosť zakúpiť si ručne vyrobené čelenky, mohli ste si sadnúť na bicykel a vlastnými nohami vyprodukovať elektrinu. (more…)
Pinterest je ďalším členom v rodine sociálných sietí. Jeho základom sú fotografie, nenájdete otravné posty, profilové fotky a albumy z dovoleniek. Bohužiaľ, takisto požiera váš drahocenný čas, ako Facebook a jeho kolegovia. (more…)
Ponuka obchodov je doslova svetová. Každý produkt, či už potravinárský alebo z oblasti odievania, pochádza pre nás, z ďalekých krajín. Nájsť produkt, ktorý bol vyrobený na Slovensku je niekedy veľmi ťažké. Našla som troch výrobcov, ktorí stoja za povšimnutie.
Po dlhšej prestávke, som späť aj s dlhým zoznamom nových postov. Takže máte sa na čo tešiť.
Vonku je síce stupňov a svieži jarný vzduch. Ja som už druhý týždeň chorá, a nemám silu žiť normálny život. Prinášam vám prírodný recept, ktorý vás dostane na nohy.
Dnes je/bol sviatok všetkých žien, dievčat, matiek, dcér, vnučiek, babičiek. Je to trošku komunistický sviatok, ale napríklad predvčerom bol svetový deň cereálií, takže sú aj oveľa bizarnejšie sviatky. (more…)
Tento víkend to vyzeralo naozaj jarne. Síce som chorá, nemôžem vonku pobehovať. Neodolala som, sadla som si na balkón a nasávala do pokožky kúsok slnečnej energie.
Začnem s klišé – každý človek je originál(ný). Teraz nebude reč o tom, že by sme mali mať vlastný štýl, nie len v obliekaní ale aj v iných oblastiach nášho života. Každý z nás má jedinečné črty – široké pery, typickú jazvu, krivý nos, špecifické zafarbenie hlasu. A znamienka. V tomto článku budú hrať hlavnú úlohu.
Rozmýšľala som, či mám vôbec nejakú zlú závislosť. Niečo také, čo je negatívne a ničí organizmus. Ale zistila som, že nemám nič. Nefajčím a nepijem ani len kávu. Ale predsa som našla niečo.
Pozerajte filmy, resp. sťahujte filmy, kým nám to nezakážu úplne. Žiadne obavy, zo zoznamu filmov, ktoré vám prinášam v tomto poste, jeden videla v kine. Poctivo som zaplatila za lístok. Prečítajte si druhú časť februárových filmov.
Som uzavretý typ človeka, ale napriek tomu rada pomáham. Niekedy síce zbytočne a nedočkám sa žiadnej “odplaty”, ale je to úžasný pocit.
Sú dni keď sa vám nič nechce. Respektíve chce, lebo viete, že to musíte spraviť.
Dala som si pauzu popri písaní práce, a ostala som na chvíľu stratená v rôznych zákutiach internetu. A našla som tohto krásavca ako skáče na trampolíne. Je to zároveň milé, vtipné a gýčové, ba dokonca uveriteľné (aspoň pre mňa). Prekvapenie vnútri…
Prinášam vám moje tipy na filmy, kotré som videla minulý mesiac ( a dávnejšie). Možno nájdete niečo, čo ste ešte nevideli.
Nedeľa je vždy pohodová a pomalá. Nemám rada tento deň človek už podvedome cíti, že na ďalšie ráno bude zas pondelok, a všetko sa opakuje od znova.
Nasledujúci článok je prebratý, nie je to môj výtvor, ale myslím si, že stojí za uverejnenie. Je to milé a zároveň vtipné.
Neviem prečo, ale u nás v úradoch zamestnávajú tých najznechutenejších ľudí, ktorí vedia, že ich nečaká nič dobré. Prečítáte z ich tváre, že tú prácu zo srdca nenávidia. A hlavne nemajú cit na to, aby pomáhali ostatným. Pritom úrady sú na to, aby ste dostali pomoc a správne riešenia.
V podstate tento recept nemá nič spoločné so študentským životom, asi len toľko, že je to veľmi rýchle a jednoduché. Tento recept je z Facebooku (ohromné) a čo nespraví človek, aby sa vyhol učeniu? Ide piecť a jesť.
Možno ste sa dočítali, že firma Kodak je na okraji bankrotu a zániku. Táto správa možno pohne len tými, ktorý fotia stále alebo len občas na film. A my máme radi filmy, analógové aparáty a čakanie na zábery.
Firma má 132 rokov, čo svedčí o tom, že je legendárna. Síce dnes požiadali o ochranu pred veriteľmi, a dostali úver od banky Citigroup vo výške 950 milión dolárov. Dúfame, že táto pomoc bude dostatočná nato, aby sa zachovali, napríklad aj takéto projekty:
Tento príspevok bude o Tebe, milý môj čitateľ. Takže si to pozorne prečítaj:)
Ja osobne neoslavujem narodeniny, citím sa nesvoja v deň mojích narodenín. Vždy som radšej oslávila výročia ostatných, než tie moje. Ale prekročila som istú hranicu veku, ktorá si zaslúži aspoň jeden virtuálny post.
Keď máte radi francúzske filmy, rozhodne si nenechajte ujsť Potiche – Profesionálna manželka. Je to milá komédia, bez nablískanych efektov a amerikanizmov, pripravte sa na štiplavý humor a legendárne obsadenie. (more…)
Keďže číslo 13 a piatok tvoria spolu magický deň, zdielam s vami niečo vtipné a milé, aby ste mali viac odvahy vykročiť z domu, bez toho aby ste mali pocit, že na vás lietajú tehli a číhajú na každom rohu škaredé čierne mačky.
Počas vianoc, snažila som sa popri vareniu a pečeniu, zachytiť aj sviatočnú atmosféru. Pár detailov nájdete tu:
Milí čitatelia, dostala som najlepší vianočný darček na svete – vlastnú doménu v internetovom svete:)…takže odteraz stačí, ak zadáte do vyhľadávača toto: http://shinybubble.sk
Ale asi druhým najlepším darčekom je toto:
Rozhodla som sa, že tento rok si spravím veľký vianočný vypekávaci maratón. Avšak, nie s tradičnými a dobre poznanými chuťami. Vybrala som tri typické vianočné dezerty z troch rozlišných krajin – Amerika, Francúzsko a Taliansko. Prvý recept a výsledok, už z názvu viete, že bude z Ameriky.
Už nedočkavo počítate dni a noci, koľkokrát sa musíte vyspať, aby tu boli vianoce. Pripravila som niečo, aby to išlo ľahšie:)
Vianoce sa bleskovo blížia, a úprimne, milý čitateľ, máš už pre všetkých darčeky? Pochybujem o tom, vidím ako pobehuješ medzi regálmi, si nervózny, je ti teplo, všade naokoľo vidíš takých zúfalých ľudí, ako si ty. Mám pre teba poslednú záchranu, ako si ušetriť peniaze a nervy.
Všetci poznáme romantické príbehy – vždy ten istý začiatok a ešte menej prekvapivý koniec. Občas sa nájde aj výnimka, ktorá vás nadchne a núti vás premýšľať. Keď si zakúpite vstupenku na film Jeden deň, určite to nebudete ľutovať. Je to klasika v novom šate, s premysleným zvratom.
Veľa ľudí (bohužiaľ) uverí všetkému, čo sa odprezentuje v médiach. Hlavne tí, ktorí nevedia, ako funguje tento veľký uzol prepletených systémov. Na obrazovkách vidíme len čistý výsledok. Tak, ako je to v skutočnosti?
Vedeli ste o tom, že v hlavnom meste existuje aj iná baletná skupina, než balet Národneho divadla?
V poslednej dobe podarilo sa mi rozšíriť okruh Film, divadlo, podujatia. To jesenné počasie je priam ideálne, aby sme častejšie chodili do kina, divadla alebo na výstavy. Je to obdobie, kultúrneho načerpania/vyčerpanie, vyberte si.
Ekonomická kríza zavítala do kinosál,ale hlavne do vreciek divákov. Komerčné multiplexy každým dňom zvyšujú ceny, tak sa nečudujme, že každý občan porušuje autorské práva a sťahuje filmy o stosešť, však to je zadarmo. Keď chcete ušetriť minimálne 10 eur, ale zato odísť z kina bohatší o jeden filmový zažitok, tak si určite pozrite film, európskej produkcie Drei (Tri).
Je to recenzia staršieho filmu, ak vôbec ho môžem tak nazvať, keďže ho nakrútili v roku 2008. Musím vám prezradiť, že to bola úloha do školy, tak mi prepáčte jemné náznaky odbornosti:)
Škaredé a studené počasie je ako stvorené na návštevu kín, výstav a múzeií. V týchto budovách je príjemne teplo a okrem toho, že si môžete zahriať svoje zmrznuté ruky, môžete sa obohatiť aj o zvláštny kultúrny zážitok. Jasom zažila takú výstavu, že aj týždeň po nej, mám čudné pocity a nepokoj v duši.
Slovenská kinematografia úspešne stagnovala približne od druhej polovice minulého storočia. Pôvodná tvorba Slovenskej televízie pomaličky zanikla, po dlhých desaťročiach môžeme povedať, že televízna tvorba sa vrátila naspäť v podobe seriálov. Čo samozrejme nie je postačujúce pre náročného diváka, ako ste vy, milí čitatelia.
Jeseň je asi najpriaznivejším ročním obdobím. Slnko ešte zohreje vzduch na príjemné teploty, necítiť štiplavý dych zimy. Príroda hrá krásnými farbami, hoci v meste z toho neuvidíme veľa – ale sem tam nájdeme aj medzi betónom popadané lístie.
Prinášam vám pár záberov zo septembra a z októbra. Tie septembrové vznikali v Budapešti, keď ešte nás prekvapovali vysoké letné teploty – možno aj globálne oteplovanie má pozitívne účinky. Tie októbrové vyzerajú priam letne, ale teploty už neboli také vysoké. Potrebovala som pár amatérskych-módnych záberov, takže môžte vidieť to-čo aj zo súkromia.
Jeseň je tu (možno hneď rovno tuhá zima), farby sú žiarivé a tlmené, vytiahnite foťáky.
Máme tendenciu viac fotiť v lete ako v iných ročných obdobiach. Možno preto, lebo máme vždy pomerne dobré svetlo, sme opálení a krásní, voda je jasne modrá a tráva je žiarivo zelená. Príde jeseň, dovolenkové fotký sú už dávno uložené do priečinkov počítačov a spadá na nich prah zabudnutia.
Mám rada trhy. Bodka
U nás keď sa povie slovo trh, tak sa pred našími očami vybaví obraz s tetami so zeleninou a ovocím. Avšak trh nie je len o ovocí a zelenine, ale hlavne o atmosfére a vôňach. Pričom ten druhý faktor je rozhodujúcim.
Opakujú sa každý rok.
Naše narodeniny, meniny, výročia svadby, prvých bozkov, zoznámení sa a úmrtí. Dokonca zaželám krásne narodeniny aj môjmu psovi. Musím sa priznať, zabudla som na výročie môjho blogu (dátumy nie sú mojou silnou stránkou). Pričom odštartovanie tohto zápisníka, bolo pre mňa veľkým krokom k novému začiatku. Tak, ako som to písala v prvom článku. Tak sa menil charakter blogu, ako môj život za posledný rok. Pričom prepašovala som moje súkromie do príspevkov a občas, prihovorila som sa aj niektorým ľuďom v mojom okolí. Nie je to môj denník, ale denník o živote a všedných dní, trošku neobyčajne.
Ľudia chcú “konzervovať” svoje zážitky, spomienky a nálady, dobrým pomocníkom je fotoaparát.
Avšak aparát dostanete za pár drobných, týmpadom všetci stláčajú spúšť len nevedia ako. Preto treba zmeniť vlastný pohľad na svet, a vidieť ho cez objetkív nie cez oči. Keďže sa mi minuly všetky filmy do foťáku a nebola som ani na typckej dovolenke, zdielam pár letných záberov.
Klebety sú také staré ako samotné ľudstvo…alebo aspoň také staré, odkedy existuje písmo a hovorené slovo.Vždy si hovorievame, že ženy klebetia viac a radšej ako muži, alebo že staré ženy pred kostolom nemajú nič iné na starosti, len si vymeniť najnovšie somariny z dediny. Pričom, všetci rovnako máme radi klebety, ohovárania a pikošky..najmä vtedy keď nie sme mi tým hlavným aktérom najnovšej kačice.
V mojom prípade čo je sladké, to je dobré. A dodnes ľutujem, že som nešla študovať umenie cukrárstva (rozumej:obyčajné cukrárstvo).
Žijeme vedľa seba, ale nie spoločne. V poslednej dobe pozorujem okolie a zistila som, že ľudia sú radšej osamote, než aby úprimne vyjadrili svoje city.
Kedy ste naposledy písali niečo perom na papier? (more…)
VOLT festival prežili sme pred dvoma týždňami, Angličania zas žúrku v Glastonbury. Cez víkend mohli sme poskakovať na Pohode alebo na Heineken Balaton Sound-e. Kde ste boli vy?:)
Prinášam vám nové zábery, zásadne iné aké ste videli doteraz. A zas a znova vyzívam vás, aby ste si zapamätali slovo feedback – spätná väzba, lebo vaše komenty bohužiaľ, absentujú, čo mi je veľmi ľúto. Bez nich totiž neviem, čo by som mala zmeniť, vylepšiť, pridať. Ale späť k fotkám… (more…)
Je to krásne, nežné na prvý pohľad ľahké, ba až nadpozemské. Koho učarí na prvý pohľad, aspoň raz chce stáť na špičkách. (more…)
Nezabúdajte občas si skontrolovať túto adresu:
Neviem presne kedy, ale v týchto dňoch oslavujem prvý rok mojho spolužitia s fisheye fotoaparátom. Pohľad do minulosti, alebo ako sme strávili šťastné, aj menej pekné chvíle:)
Obyvatelia Strednej Európy, majú tendenciu k uzavretosti a k sebaľutosti. Sťažujú sa na všetko, hlavne na vládu, všetci sú odborníci a vedeli by vyriešiť politickú situáciu, raz dva. Všetci sú múdri, ale ako predstavitelia nášho štátu, ostanú vždy len pri slovách a nie pri činoch. O našej zatŕpnutej (občas milej) krajine.
Už týždeň žijem v inom svete. Všetko vidím zahmlene, ráno sa zobúdzam a večer si líham do postele s opuchnutými očami. Minula som haldy vreckoviek, utierala slzy. Nádej pre lepšie časy je v nedohľadne… nie, nemám za sebou ťažký rozchod,zmocnila sa ma, potvora menom: (more…)
Minulý týždeň mali sme v škole športový deň. Pozrite si fotky… (more…)
Nikdy som nedávala na tento blog moje školské práce, rozhovory komentáre, alebo články ktoré boli napísané pre inú web stránku. Raz môžem spraviť výnimku, a uverejniť reportáž ktorú som robila pomerne dlho, oproti ostatným článkom, a ešte viackrát opravovala znova a znova…
Pekný víkend 
Odteraz moje fotky nájdete tu: (more…)
Je máj, lasky čas. Všetko kvitne, vonia, je krásne teplo…Nie, prekazme si idilku a priznajme si to. Skúškové obdobie víta každého študenta so širokým úsmevom na tvári … (more…)
Konečne zdielam s Vami dávno sľúbené fotografie.
Na náše počítače sťahujeme rôzne aplikácie – java, ale aj obyčajný gmail môžeme zaradiť do webových aplikácií. Náš virtuálny a mobilný svet môžeme neustále vylepšovať, aby sme mohli naše mozgové bunky pernamentne zaťažovať. O tom keď virtuálna aplikácia je v pätách klasickej fotografie. (more…)
O obyčajnej konferencií z iného pohľadu – v podaní mojho svedomia. (more…)
Reklama je všade naokolo, to asi hádam nikoho neprekvapí. Ľudia sú už voči nej imúnní, nevšímajú si reklamné tabule na ulici, letáky automaticky hádžu do koša, televíziu prepínajú bez toho aby sa pozreli na ovládač. Slovenské reklamy v poslednej dobe začínajú dobiehať zahraničných kolegov – a občas sa stretne taká skupina ľudí, ktorá naraz vie šokovať a pobúriť príjemcov reklamy. O tom, keď na prvý pohľad neškodný billboard vyvolá pohoršenie… (more…)
V hlavnom meste spolu s výstavbami moderných budov viacnásobne sa zvýšil aj počet nových reštaurácií a barov. Čo by nebolo zlé, lebo v našej malej Bratislave meste nikdy nie je dostatok podnikov. Bohužiaľ niekedy kvantita prevyšuje kvalitu. O tom, kde určite nevkročte keď ste hladní ako vlk… (more…)
Ako deti sme žili vo vlastnom svete, naša fantázia nemala medze. Hrali sme sa s neviditeľnými vecami dokonca mali sme aj imaginárnych priateľov. Kávu čo sme varili pre plyšového medveďa dospelí nevideli. Túto čarovnú schopnosť vyvíjajú aj rozprávky, či už čítané alebo kreslené. Ale naozaj sú rozprávky len pre deti? (more…)
Tento víkend sa nám oteplilo, slnko krásne svietí, vrabce čvirikajú. Odhoďte zimné kabáty a čižmy, nasaďte si na nos slnečné okuliare a vytiahnite svoje foťáky zo zabudnutia. Malá neplatená reklama pre lomografistov:) (more…)
Je všedný deň. Skôr sivý, taký nepríjemný februárový deň. Človeku tieto dni sa strašnie cnie za teplom a slniečkom. Tá zima bola príliš dlhá, dni sú dlhé a fádne, noci krátke a vyčerpávajúce. Žeby depresia alebo jarná únava?Niekedy mám pocit že ľudia sú ako rastliny, keď dlho nesvietí slnko máme tendenciu vyblednúť, upadať do depresií. Rastliny v zime zožltnú. Tento nedostatok kompenzujeme farbami. Príbeh o žltom kabáte.
Učia nás že ľudia sú rovnakí bez ohľadu na rasu, národnosť, jazyk, vieru. A takto by to malo byť, ale veľa ľudí má rôzne predsudky voči čiernym, aziatom, židom, arabom. Prečo je to tak, alebo prečo chcú bojkotovať svetovú značku Dior v Izraeli. (more…)
Spomente si na časy keď ste ako malé dievčatá skákali s kamarátkami na videoklipy z Mtv. Ja si to presne pamätám, bolo to tak pred 10-9 rokmi, snažili sme sa napodobňovať kroky tanečníc, pohyby, výraz. Presne takáto nostalgia ma chytila v kine pri filme Burlesque. (more…)
Po včerajšom dni všetci ste dojedli zbytky romantickej večere, z bonboniéry v tvare srdca zostalo len zopár, dámy čipkované spodné prádlo schovali na dno šuflíkov, preto kľudne si môžete prečítať tento článok. Nie je to óda na sviatok sv. Valentína. (more…)
Po dlhšej dobe vymenila som auto za verejnú dopravu. Vonku bolo krásne slnečno, tak radšej odišla som o hodinu skôrej z domu, hoci môj cieľ mala na druhom konci mesta. Cestou na zastávku zaspomínala som na staré dobré časy a hneď sa vynorili úsmevné a menej veselé príhody z autobusov a trolejbusov. Určite máte aj Vy zopár “autobusových príbehov”. (more…)
Dlho som rozmýšľala čo vlastne znamená ochota. Chcela som vedieť presný význam, ale podľa mňa každý z nás vynakladá to slovo inak, a hlavne koná inak keď je porebné prejaviť ochotu. Viete čo je “ochota”?
Sedím v kuchyni. Všade okolo je už tma a ticho. Zasvietila som len lampu na digestore, ktorá vrhá slabé svetlo a tým vytvára zvláštne obrazy na povrchu kuchynských dverí. Takto v noci, keď všetko navôkol stíchne, neživotné časti domu ožívajú. Všetko vŕzgá, piští, kvapká, tyká. Nemám rada tieto nočné zvuky, vždy som sa ich bála. Snažila som sa ich nevnímať, pozerala som sa do konvice a čakala kým sa objavia vo vode prvé bublinky od tepla. (more…)
Možno ste si mysleli že reč bude o vznešenej žene ale nie, nejdem písať o zosnulej princeznej. Dostala som do daru klasický analógový fotoaparát, ktorý nosí toto ženské meno. Vrátme sa včase do 60. tých rokov minulého storočia, keď sa zrodila táto revolučná mašinka. Aj tento aparát je pôvodom z ruska. Krátky opis o tom, ako dopadol môj prvý pokus a čo vydal prvý vyfotený film s Dianou. (more…)
Minulý týždeň sa prevalila správa o tom, že v oblasti zdravotníctva ministri spravili ukážkový trapas. Uhliarik uprednostil farmaceutický gigant pred francúzskou firmou, a schválil lacnejšie vakcíny pre deti v podstate za noc. Samozrejme argumentoval tým, že chcel ušetriť milióny eur. Pritom takéto schválenie lacnejšieho lieku trvá oveľa dlhšie. Samozrejme reakcia exministra Fica nenechala nás dlho čakať, označil tento ťach za učebnicový príklad klientelizmu a korupcie. A možno aj má pravdu, lebo Uhliarik pracoval v minulosti pre túto firmu a v súčastnosti jeho brat je zamestnancom takisto tejto firmy. Hlavnou témou mojho dnešného článku je práve táto firma, Pfizer. (more…)
Nie je to až tak dávno, keď naša krajina zo socíku dosiahla to, že sa môžeme pohybovať na hraniciach ako sa nám zachce. Nemusíme čakať dlhé hodiny pri pasovej kontrole, a nikto nás nepožiada o to aby sme otvorili kufor a neskontroluje jedlo čo vezieme na balkán. Pamätám sa z detstva keď sme chodili na dovolenky a k babke, tak vždy som sa bála colníkov, a rodičia zas o to, aby som náhodou nevykecala, že máme viacej vína z Maďarska než dovolujú predpisy. Povolanie colníka v takom v zmysle ako to fungovalo pred 15 rokmi, nájdeme iba na ukrajinských hraniciach. Do všetkých ostatných susedných krajín môžeme cestovať kedykoľvek a bez pasu, iba naše finančne prostriedky vytvárajú pomyseľné hranice. (more…)
Keď už sme dojedli skoro všetky sladkosti a nemáme chuť na koláčiky na najbližších 12 mesiacov, a už sme skryli všetky roztrhané vianočné papiere, dovolujem si napísať krátky sumár tohto roka. Ešte pred 4 rokmi o takomto čase nevedela som kľudne sedieť na zadku, volali sme s kamarátkami na ktorú stranu zakulmujeme vlasy a čo si oblečieme…teraz kamarátky majú vlastný život a stretávame sa párkrát do roka. Prečo vlastne oslavujeme Silvestra? (more…)
Slovensko patrí k štátom, ktoré nemajú najmodernejšie vzdelávacie systémy. Učebnice sú staré, učitelia nechcú používať tvorivé, interaktívne metódy učenia. A preto múdri ľudia z vedeckých inštitúcii by sa nemali čudovať nad tým že slovenské detí v medzinárodnom výskume neskončili na popredných miestach. Síce to, že deti nerozumejú tomu čo čítajú nie je len zásluhou učeteľov, ale aj rodičov, ktorí sa nevenujú svojím deťom dostatočne.
Do hláv malých prvákov chcú natlačiť čo najviac informácii, a hlavne veľmi rýchlo. Školský systém očakáva od detí aby už ako šesťročný vedeli dobre čítať. Informačných stimulov je strašne veľa aj okolo školopovinných či už v podobe reklám, televízie a internetu. Veľký nával informácii spôsobuje poruchy čítania.
Ministerstvo školstva je v rozpakoch, chce zmeniť školský systém, ukazujú prstom jeden na druhého, kto spravil chybu. Iróniou je to, že samotní politici mali problémy pri riešení testu. Nevedeli správne zodpovedať otázky, zrejme tiež nevedia presne čo čítajú. Exminister školstva Ján Mikolaj začal čítať problematický úrovok, no napokon odmietol test dokončiť. Svoj čin odôvodnil tým, že on bol pri príprave testov, pričom otázky pripravuje medzinárodná organizácia, zväčša utajená. Takže milé deti, nato aby ste sa stali politikom, nemusíte vedieť čítať, ani rozumieť textom čo čítate. Stačí ak viete dobre argumentovať a hlavne klamať.
Na Slovensku je okolo 300 tisíc vysokoškolákov. Je to veľmi vysoké číslo, ktoré sa každým rokom zvyšuje. Tiež patrím medzi nich. Môj druhý rok, na súkromnej škole.
Žijeme v dobe kde už manželstvo alebo výchova detí znamená čosi iné ako pred 50-20 rokmi. Tieto priority sa menia generáciami, tak ako rôzne zvyky a módne trendy. Avšak tieto zmeny výrazne ovplyvňujú psychiku ľudí. V posledných rokoch rozpoznala som nový druh rodiča, nazvala som túto skupinu prívlastkom: “víkendový otec”. Definícia víkendového otca:
V pondelok ráno pred desiatou sedím v priestoroch nákupného centra. Cítim sa ako maniačka, ktorá čaká aby odbila desiatá hodina a utekala do obchodov. Ale nie, čakám na kamaráta. Sedela som tam asi tridsať minút, na nepohodlných stoličkách pri fast foodoch. Upratovací tím rýchlo pobehoval popri stoloch, utierali dlážku, upravovali sotly. Všade okolo bola nechutne gýčovitá výzdoba, na každom kroku a na každom voľnom mieste. Vyhrávala vianočná hudba, a ja som tam sedela na stoličke, cítila som všetko, len nie vianočnú atmosféru, skôr komornú a znechutenú. Kam sa podela vianočná atmosféra? (more…)
Mnohí si myslia, že lomografia je novodobý výmyseľ, ale nie, nie je. Tento nový smer umenia vznikla už viac než pred 20 rokmi, ešte v srdci Sovietského zväzu. Skratka LOMO vznikla z dlhého názvu fabriky, kde vyrábali tie jednoduché plastové aparáty.
Minulý štvrtok bola som na divadelnom predstavení. Pozvanie som dostala od troch žien- moje dve sestry a naša mama. Najprv túto skutočnosť že ideme do divadla neprijala som nadšene, lebo boli sme uprostred týždňa, a na druhý deň musela som odovzdať jednu prácu do školy. Ale neľutujem, že som sa rozhodla tam ísť.
Krátke zhrnutie muzikálu Boyband:) (more…)
V škole máme rôzne tvorby: printová, reklamná, rozhlasová, audiovizuálna, fotografická. Na každej musíme niečo tvoriť, denne skloňujeme tieto slová, ako: nápad, idea, zákazník, predaj, reklama atď. Na to aby sme vymysleli niečo nové,originálne a zaujímavé najprv potrebujeme inšpiráciu – ktorá buď príde okamžite, alebo musíme na ňu čakať, a môžeme ju nájsť všade okolo nás. (more…)
Jedlo,potraviny, výživové látky….existuje na to veľa ďalších slov. Rada jem, síce to na mňa nevidno, príroda ma obdarila so zázračnými génmi, za to som veľmi vďačná niekomu tam hore… ale dnes sa to zlomilo, ja možem zjesť hocičo, môj žalúdok s tým nemá problém. Dnes som si pokazila žalúdok (asi). A strašne trpím. Viem, že to nie je podstatná informácia, nikoho to nezaujíma. (more…)
Sedela som na lavičke v Medickej záhrade, slnko nesvietilo, ale vo vzduchu bolo cítiť príchod jari a vôňu dažďa. Mamičky s malými deťmi ani počasie neodradilo, aby sa vybláznili v rozkvitnutom parku. Zrazu som mala vedľa seba spoločnosť. Naštvanú matku a uplakané dievčatko. Dievčatko malo krásne dlhé hnedé vlasy a oči, asi trojročná. (more…)
Určite ste čítali minulý týždeň, že chceli zrušiť toto “alternatívne” rádio. Keďže Slovenská televízia má nehorázne dlhy, minister kultúry (Daniel Krajcer, bývalý krotiteľ politikov), podal taký navrh že by chcel zlúčiť verejnoprávny rozhlas a televíziu. Je to logické riešenie, znížili by sa výdavky. (more…)
Je utorok, všedný deň, vonku je krásne slnečno. 20 ľudí sedí v učebni. Máme hodinu s premotivovaným profesorom. Všetci ho majú radi, ale mne sa na ňom niečo nezdá. Je skoro ráno, neviem sa sústrediť na profesora, slová zachytávam len tak okrajovo, viem že niečo vysvetloval o psychológií skupiny a jedinca. (more…)
Bratislava. Kľudná mestská časť. Nový bytový komplex. Ja leštím okná na druhom poschodí. Bola som ponorená a zamyslená do práce, hnevali ma tie šmuhy malé na okne. Z vedľajšieho bytu som nechtiac vypočula jeden čudný rozhovor… alebo skôr monológ. Chraplavý ženský hlas opakoval to isté dookola..”stále mi ubližuješ, nedáš mi pokoj”- ja som si predstavovala už naozaj hocičo, manželskú či mileneckú hádku, začiatok bytky, samé hrozné veci. (more…)
September je mesiac, kedy sa všetci vrátime do monotonného kolobehu všedných dní. Na dovolenky už spomíname z fotiek, opálenie uz pomaličky bledne, mamičky už nakúpili výhodné balenia zošitov pre školákov. Všetko je vybavené a s obnovenými silami možeme sa pustiť do nových vecí. (more…)
Tento blog už bol zrušený mojím “správcom”, na tri týždne. A ja som si to ani nevšimla. Dostala som také pomyselné kopnutie do zadku, aby som znovu začala písať. Toto leto som nemala toľko času ako pred rokom, kvôli práci som už nemala energiu v noci vypisovať na blog. Môžem úprimne povedať že sa hanbím za to, ale inšpirácia ma opustila. A na dlhú dobu. Inšpirácia je ako chronická choroba, raz vás netrápi,inokedy vám nedá pokoj.
Už teraz mám príjemný pocit okolo srdca, že som napísala tieto riadky
Nájdite inšpiráciu a splnte vlastné sny…
Cez víkend pršalo. Bez prestávky, tri dni. Na oblohe sa odohrávala pestrá hra sivej a modrej farby. Moja nálada bola okolo bodu mrazu, a moje činnosti som zredukovala na pohyb medzi posteľou a kuchyňou. Počúvala som kvapky dažďa ako dopadali na moje strešné sklo, ten zvuk ma vyrušoval nepočula som vlastné myšlienky, ani zaspať som nevedela 3 dni. Proste ideálne počasie na depku a blbé myšlienky či vnútorné rozhovory. (more…)
Prečo sú rozdielny od nás? Prečo vedia rýchlo a vecne sa rozhodnúť? Prečo sa lepšie orientujú v cudzom meste? Tieto otázky sú už stáročia známe, a doteraz nikto nenašiel jednoznačnú odpoveď.
Nezažila som toho ešte veľa, na môj vek a dnešnú dobu si myslím že som skôr trošku pozadu ako rovesníci, alebo sa len podceňujem:) Určite nechcem tu rozdávať múdrosti ako na chlapov, to nech si vyrieši každá žena po svojom. Minulý týždeň ma kopla múza po zadku…a našepkala mi nech môj blog využijem na to aby som napísala moje zážitky s opačným pohlavím. Ja viem, nie je to žiadna novinka, už sa o tom popísalo všeličo..ale možno prinesiem nový pohľad a zosadím z trónu aj Carrie Bradshaw. Ale vráťme sa do reality.. (more…)
